|
Mgr. Zuzana Kalusová
Ekonomická kríza je obdobie, kedy sa každá firma premýšľa ako znížiť náklady. Jedným z ponúkajúcich sa možností je i šetrenie na zamestnaneckých benefitoch. Napriek tomu mnohé spoločnosti váhajú, či siahnuť po tomto riešení. Prečo je tomu tak? Prieskum 500 amerických spoločností, ktorý uskutočnila Towers Perrin, odhalil zvláštnosť: aj v čase recesie väčšina zamestnávateľov nezrušila program výhod pre zamestnancov, pretože ich vníma ako nevyhnutnú súčasť pre udržanie vzťahu s nimi. Aj na Slovensku a v Čechách ak manažment zvolí určité úspory, radšej sa znižuje počet personálu, ako by sa škrtalo v benefitoch. Dokazuje to aj dotazník ING Slovenská republika, ktorý poukazuje na veľmi pozoruhodnú skutočnosť medzi malými a strednými podnikmi v náročných ekonomických časoch. S benefitmi ako je napríklad automobil alebo mobilný telefó plánujú pokračovať aj počas súčasnej hospodárskej krízy. Logiku v pozadí vysvetľuje Dušan Quis, riaditeľ obchodu v ING: „Zamestnanecké benefity sú jedným z najefektívnejších nástrojov motivácie zamestnancov. Aj napriek zložitej situácii si to firmy uvedomujú a zmenami systémov zamestnaneckých benefitov sa snažia udržať si kvalitných ľudí, prípadne ponukou týchto benefitov prilákať nových.“ Tým, že sa zamestancom nesiahne na dôležité benefity, prípadne sa pozmenia ponúkané benefity, alebo hľadajú sa iné cesty zníženia nákladov môže pomôcť budovať ich lojalitu k firme. Na druhej strane niektorých benefitov sa šetrenie nevyhne. Podľa zistení z dát spoločnosti Merces zamestnávatelia sa prikláňajú najčastejšie k rušeniu príspevkov na dôchodkové sporenie, oproti minulému roku prišlo až o k 4-percentnému zníženiu v poskytovaní. Podobný osud postihol v čase krízy aj benefity v oblasti vzdelávania zamestnancov, firemných akciách, športových a kultúrnych voucherov. Napríklad, v nemenovanej automobilovej spoločnosti v jej pražskej pobočke radšej zrušili kurz angličtiny, preplácaný zamestnávateľom pre väčšinu pracovníkov, ako by sa uchýlili k zrušeniu firemných telefónov a firemných teambuildingových večierkov. Manažment to v tomto prípade pravdepodobne považoval za menšie zlo. Na drahý kurz chodili zamestanci nepravidelne, ani nerobili pokrok. Radšej si pochvaľovali firemné akcie, čo mohlo mať aj priaznivý efekt na utužovanie kolektívu v práci. Pri rozhodovaní sa o zrušení výhod, ktoré firma poskytuje svojmu zamestnancovi musí manažér zvážiť, ktorá z nich je podstatná pre jeho personál, ktorú si cenia. Podľa toho volí menšie zlo. Konkrétne skupiny (ako napríklad vekové kategórie) preferujú rôzne benefity. Zatiaľ čo mladí si obľúbili predovšetkým firemné party, teambuildingy a vzdelávacie akcie, starší zamestnanci, hlavne ženy, uprednostnia zdravotnú starostlivosť alebo relaxačné, či ozdravné pobyty. Ponechať zamestnanecké výhody alebo ich radikálne zoškrtať v ekonomicky náročných časoch? Určite ťažká voľba, no pri jeho riešení určite napomôže aj nadhľad. Pochopiteľné a ekonomicky racionálne by bolo urobiť v čase krízy takéto radikálne škrty vo výdavkoch na voľnočasové aktivity personálu. Na druhej strane môžu práve v momentálnej kríze prísť tieto benefity vo forme teambuildingových aktivít vhod, pretože ich účinky by sa mali ešte viac prejaviť. Posilnenie tímového ducha a spoločného úsilia pri riešení problémov pomocou teambuildingových a iných a voľnočasových benefitov môže byť veľmi nápomocné pri prekonaní ťažkých časov. Preto keď sa manažéri odhodlajú škrtať v benefitoch, mali by mať hlavne dlhodobú perspektívu o koncepcii benefitov a ich dopadov na firmu a podľa toho sa riadiť. |